Neďaleko mesta Prešova v severovýchodnej časti Slaných hôr, na sútoku potokov Delňa, Jozefka a „Rakuvpotok” leží obec Zlatá Baňa. Nadmorská výška v strede obce je 585 m n. m., kataster je značne členitý. Zlatá Baňa vznikla v chotári obce Lesíček v 2. polovici 18. storočia. Táto obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1550. Samostatnosť získala v polovici 19. storočia. Neúspešné pokusy o ťažbu zlata v rokoch 1730 – 1861 v chotári obce sa skončili vybudovaním erárneho podniku na ťažbu hliny na výrobu kachieľ, ktoré boli známe v celom Rakúsko-Uhorsku. Pokračovaním baníckej činnosti bola ťažba antimónu. Začiatkom 20. storočia bola ťažba zastavená kvôli vypuknutiu prvej svetovej vojny. V katastri obce sa ťažil aj drahý opál.

V centre obce sa vyníma technická pamiatka postavená v rokoch 1819 -1821 – KLAUZÚRA – priehradný múr bývalej umelej priehrady, ktorý slúžil na zadržanie vody, za účelom splavovania dreva do Solivaru. Celková dĺžka vybudovaného kanálu bola 18,9 km a prevýšenie bolo 515 m. Bola to pýcha lesného hospodárstva hodná obdivu.

Vodnú dopravnú cestu nahradila úzkokoľajná železnica postavená väzňami z I. svetovej vojny v roku 1917 ktorej dĺžka bola 25.8 km. Táto železnička slúžila na prepravu dreva až do roku 1954.

Počas druhej svetovej vojny, sa obec Zlatá Baňa stala terčom pomsty fašistických vojakov za to, že účinne pomáhala partizánom z brigády „Čapajev “. Dňa 8. 9. 1944 bola Zlatá Baňa vypálená.

Za zásluhy počas Slovenského Národného Povstania bola Zlatá Baňa vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Dukelskou pamätnou medailou. Ťažké časy a hrdinstvo pripomína pamätník v strede obce – pod názvom „Útek z horiacej obce”. Túto udalosť si každoročne obec pripomína.

Kostol sa v obci začal stavať až v roku 1968 a následne bola výstavba pozastavená a veža zbúraná. V roku 1975 bol kostol dokončený ako modlitebňa bez veže. Dom smútku bol dokončený spolu s novou kostolnou vežou a tromi zvonmi v roku 1998.